Malta

Malá milá a trochu zaprášená krajina.

Maltské dobrodružstvo sa začalo náhodou a potom plánom. Môjho kamaráta Tomáša jeho práca zaviedla na Maltu, a ponúkol priateľom na ubytovanie jednu izbičku. Povedal som si áno, a začal som pripravovať cestu. Za necelé tri týždne sme aj s manželkou nastupovali vo Viedni do lietadla a šli sme preskúmať túto pre mňa úplne neznámu krajinu. Čakal tam na nás ostrov plný prekvapení a pohody. Ak chcete aj Vy zavítať aspoň virtuálne na toto krásne miesto, nech sa páči vstúpte...

Farby Malty

Podľa googlu je Malta vyspelá, husto obývaná ostrovná krajina v Stredozemnom mori, toto sa mi po príchode naozaj potvrdilo. V podstate je to jedno rozľahlé mesto, žiadne tabule, začiatok obce, koniec obce. Keď cestujete autobusom, tak to že ste v inom meste zistíte iba podľa názvu ulice. Tento malý ostrov ma najväčšmi očaril svojimi farbami. Napíšem Vám teda o farbách Malty

Azúrová
Táto farba vždy dostane každého dovolenkára a cestovky ňou nešetria vo svojich katalógoch, kde

predstavujú svoje rezorty. Musí mať nejakú magickú moc, lebo toto bola najkrajšia farba Malty. Úplne najazúrovejšiu sme našli na oficiálne najkrajšej pláži Blue Lagoon pri ostrove Comino. Práve bola polovica mája, voda ešte relatívne studená, tak sa tu ešte ako tak dalo hýbať. V lete si neviem predstaviť tie davy turistov. Malá zátoka s plytkou vodou takmer nemá pláž. Ľudia sú navešaní na skalách ako surikaty. Povedali sme si, že tu sa musíme okúpať aj keby mrzlo. Pomaly sme nakráčali do vody a zaťali zuby, povedľa nás postávali ďalší odvážlivci, ktorí tiež zvažovali, či sa namočiť viac ako po kolená. S manželkou sme sa rozprávali po slovensky a tak nás, ako sa nám to na našich cestách bežne stáva považovali za Rusov, a Rusi sa predsa studenej vody neboja. Vrhol som sa do tejto bledomodrej tekutiny a úsmev sa mi zasekol na perách, po vynorení som zajačal radšej po anglicky, nech mi všetci rozumejú, že je naozaj studená. Po chvíli sme si na vodu zvykli a Blue Lagoon sme si užili ako sa patrí.

Modrá

Pre tých čo nevedia, jedná sa o tmavší odtieň azúrovej. More tu bolo neskutočne čisté a modré, bol som aj pri Čiernom mori a to malo celkom tmavšiu, pochmúrnejšiu farbu. Tu bolo more proste všade

modré. Či už keď som si bol ráno zabehať, alebo aj keď sme sa trajektom viezli na ostrov Gozo, alebo pri nádhernej panoramatickej vyhliadke v hlavnom meste Valette. Ak sa na obrázok pozorne pozriete, tak aj obloha je krásne modrá. Na Malte skoro neprší, počas nášho pobytu sme mráčik ani nevideli. Domáci u ktorých sme bývali nám povedali, že za dva mesiace tam pršalo asi dva krát a vždy len hodinu.

Biela

Všetky maltské taxíky sú biele, aj keď používajú rôzne značky áut, farba je rovnaká. Našu skúsenosť s miestnymi taxikármi sme mali na ostrove Gozo. Ihneď po vystúpení z trajektu sme prešli uličkou, kde nám pomerne nenásilne ponúkali cestovné agentúry prehliadku ostrova takzvanými Hop on Hop off busmi. Po východe pred budovu prístavu už začali svoj, nazvime to slušne, silno-proaktívny marketing taxikári, ktorí do nás hučali celou cestou ku autobusu, že nás do mesta Viktoria zoberú iba za 5 EUR a že to bude trvať iba 10 min kým autobusom 40. Keď sme odmietli, tak len mávli rukou a hrubo zamrmlali niečo po maltsky, určite to nebolo "Ďakujeme a príďte zas". Tesne pred dverami autobusu ešte skúšal šťastie nejaký miestny dobrodruh, ktorý nám ponúkal tú istú službu za 2 €, pre doplnenie, autobus stál 1,5 € a keďže sme mali kúpený týždenný celomaltský lístok a navyše sme sa do Viktorie ani nechceli pozrieť, všetky ponuky sme slušne odmietali.
Takmer všetky maltské domy boli biele, teda keď ich stavali. Predpokladám že je to tak kvôli všade prítomnému teplu a slnečnému svitu, ktorému práve biele fasády domov najlepšie odolávajú. Čomu však odolávajú ťažšie je nepretržitý vietor, ktorý nesie piesok a budovy tak systematicky obrusuje, pridajte si k tomu vysokú vlhkosť, morskú soľ a máte tie najhoršie podmienky pre stavebníkov. Všetky strechy sú tu ploché a takmer každá má nejaký systém na zber dažďovej vody. Maltské domy ešte donedávna nemali čísla, ale iba meno. Dozvedeli sme sa, že po zmätkoch s poštou sa to už pomaly mení. Voda na Malte sa získava odsolovaním a oficiálne je aj pitná, no poslúchli sme domácich a neriskovali sme to. Prečo si kaziť dovolenku črevnými problémami ?

Modrobiela

Viem, že sa nejedná o jednu farbu, ale o kombináciu dvoch. No ale presne táto kombinácia sa mi hodí na opísanie jednej zaujímavej športovej aktivity, ktorú som absolvoval na pláži v mestečku Mellieha, kde sme celý týždeň bývali. Takže, od miestneho podnikateľa, ktorý vyučoval mladé Talianky

windsurfing, som si požičal modrobiely padleboard s modrobielym veslom a mal som oblečené modré plavky a biele tričko. Matrix sa s nami dokáže občas pekne zahrať. Prkno som mal evidentne poddimenzované, predpokladám tak nosnosť do 70 kg podľa veľkosti a pod mojou aktuálnou váhou blížiacou sa ku 90 kg bolo celý čas ponorené ako Titanic, iné však nemal. Jedným z mojich cieľov previesť sa po mori na padleboarde. Tak som nekecal a začal pádlovať. Požičovňa bola asi kilometer od miesta, kde sme boli na pláži zložení a kvôli fotke som sa tam rozhodol doveslovať. Šlo to úplne super, letel som na vlnách ako víchor, skoro som nemusel veslovať. To mi bolo podozrivé. Na jazere v Senci musím vždy veslovať. Príliš neskoro som si uvedomil, že mám silný vietor v chrbte a vracať sa budem proti nemu. Po foto-termíne, ktorý som mal s mojou manželkou dohodnutý, nadišiel čas návratu. Už som neletel na vlnách aj keď som pádloval ako som len vládal v podstate, som stál na mieste. Ľudia na brehu sa bavili a čakali kedy to vzdám. Lenže ja sa nevzdávam. Problém mi robilo hlavne, že mi vietor zakaždým otočil prkno bokom a strácal som smer. Presunul som sa trošku viac dopredu dosky a postupne som boj s vetrom úspešne vyhral. Plavba na padleboarde bola jedným z mojich najväčších zážitkov. Predstavte si okolo seba azúrovú vodu, výhľad na jednu z najkrajších pláží Malty, na druhej strane šíre more a hlavne to ticho a kľud. Ruchy a zvuky z pláže už som skoro nepočul, proste nádhera, treba zažiť.