Slovensko Donovaly

Usmiata mikrolyžovačka

Tento rok sme sa s manželkou rozhodli stráviť koniec zimných prázdnin lyžovačkou na Donovaloch. Snehová prognóza v deň nášho odchodu nebola príliš priaznivá, iba technické zasnežovanie a o Donovaloch som mal navyše plno predsudkov od svojich priateľov a známych ktorí už lyžujú dlhší čas a radšej idú na ľadovec do Álp.

Ako teda dopadli Donovaly v mojom vesmíre?

Cesta bola úplne perfektná bez problémov, keďže nebolo nasnežené. Navigácia Waze nás priviedla presne pred Hotel, kde sme mali pripravené parkovacie miesto. Vždy máme parkovacie miesto, mám dobrú parkovaciu karmu. Na recepcii nás privítala najmilšia a najusmiatejšia recepčná s akou som sa doteraz na hoteloch stretol. Ubytovanie by som zaradil do kategórie nadštandard. Priestranné izby, kuchynská linka vybavená chladničkou, pračkou, umývačkou riadu, k tomu luxusná kúpelňa. Do večere nám ostávali ešte tri hodiny, tak sme sa vybrali na prieskum okolia a svahu. Cez Donovaly som prechádzal už asi tisíc krát, ale nikdy som tu nebol ubytovaný. Ako som z materiálov na hotely zistil počet stálych obyvateľov je okolo 150. Väčšinu objektov tvoria hotely a apartmány. Počas nášho pobytu veľa z nich zívalo prázdnotou. Na svahu to ale žilo, zastihli sme už iba nočné lyžovanie, ktoré tu beží od 16:00-21:00. V prevádzke boli iba dva vleky, čo na kapacitu návštevníkov bohate postačovalo. Na veľkej orientačnej tabuli o prevádzke vlekov na ostatných svahoch svietili iba červené krížiky. Technické zasnežovanie bežalo takmer nonstop, pri jednom snežnom dele sme boli úplne blízko, spotrebu elektriny som sa radšej ani neodhadoval. Ešte sme dohodli v požičovni výstroje na zajtrajšiu lyžovačku a šli sme na večeru.

Od kamaráta ktorý sa z hotela, kde sme boli ubytovaní vrátil pred tromi dňami som mal info že tam je chutná strava, takže som mal mierne zvýšené očakávanie. Po vstupe do jedálne sa však moje novoročné predsavzatie o zimnom detoxe rozsypali na prach. /Vlastne oficiálne som ho odložil o týždeň/. Večere formou švédskych stolov a jedno jedlo lahodnejšie ako druhé. Dával som si iba mikroporcie, aby som vedel ochutnať všetko. Na záver som si naložil ovocie, aby som sa teda zdravo stravoval, avšak to som nemal ochutnať šúľance z manželkinho taniera, ktoré boli úplne úžasné. Poskákal som na pätách, aby sa v žalúdku uvoľnilo trochu miesta a dal som aj šúľance. Po večeri sme fučali ako kone čo zvážajú drevo z hory a tak sme sa išli znova prejsť. Po návrate na hotel sme už iba pozerali telku ,čo je teda v našej rodine pomerne nezvyklé, keďže doma telku nemáme, definitívne sme ju vypli asi pred dvoma rokmi. Predsavzatie o skorom rannom vstávaní som z našej výpravy dodržal iba ja a tak som mal asi hodinku čas na prácu s počítačom, skontroloval som emaily, situáciu na finančných trhoch, či teda ešte nie som milionár a pobudil zvyšok rodiny. Na lyžovačke bol s nami aj najmladší syn, ktorý skoré vstávanie neobľubuje takže dalo to dosť práce dostať ho z postele. Na raňajkách sme skonštatovali že osadenstvo hotela tvoria prevažne rodiny s menšími deťmi. A podľa áut na parkovisku aj z bohatších, náš Hyundai Matrix tam stál celý v rozpakoch medzi Tuaregmi, BMW- čkami a Mercedesmi.

Po raňajkách sme vyrazili na svah. Požičali sme si tri komplet lyžiarske výstroje, zakúpili tri trojhodinové skypasy a hneď som bol o tri tridsaťtrieurovky ľahší. Teda platil som 105 ale táto číslovka mi nezapadla do kontextu predchádzajúcej vety.

Najmladší synko Dominik bol minulý rok na lyžiarskom výcviku a tak sa hneď pustil bez váhania dolu svahom. Ja s manželkou trošku opatrnejšie, ale časom sme sa so svahom celkom zžili. V prevádzke boli tri pomy a jedna sedačková lanovka. Na svahu som počul hlavne slovenčinu, ale aj výraznú maďarčinu. Mali tam akúsi lyžiarsku školu a inštruktor aj bez megafónu svojim hlasom pokrýval polovicu svahu. Tak ako mám dobrú parkovaciu asi mám dobrú aj vlekovú karmu. Pri žiadnom vleku som nečakal viac ako minútku, boli aj prípady, že som prišiel a okamžite som bol na rade. Aj vďaka tomuto faktu sme lyžovali takmer nonstop. Podľa môjho osobného zaznamenávača športových aktivít programu do mobilu ENDOMONDO sme na svahu absolvovali 20 km. Desať na vleku a desať na lyžiach. Po troch hodinách som bol úplne vyčerpaný a spokojný, že sme nekúpili celodenný skypas. Plný odhodlania sme šli na obed, že sa vrátime na nočné lyžovanie. Už sme sa ale nevrátili, boli sme všetci príliš unavení. Zvyšok dňa sme už iba odpočívali na hotely. Ráno v deň nášho odchodu nás konečne privítalo jemné sneženie. Podľa domácich malo prísť o mesiac skôr, teraz už to sezónu nezachráni. Celkovo mikrolyžovačku hodnotím známkou 9/10. A ešte aké boli náklady v jednotkách /ON/ osobonoc. Ubytovanie s polpenziou cez zľavaDňa, doplatok polpenzia pre 13 ročného syna, cesta, požičanie výstroje, skypasy, strava. Koeficient ON vychádza na 80 €.