Malta 2.časť

Zelená

Ak ste čakali zeleň a trávu to vás asi sklamem aj keď v máji sa to tu trošku zelenalo. Pôda je tu kamenistá a jediný udržiavaný trávnik sme videli v hlavnom meste Valetta pri pevnosti s delami.

Kde-tu sa zelenali nejaké kaktusy a iné na vodu nenáročné rastliny. Ako nám prezradil prisťahovalec Tomáš tak za mesiac až dva to bude ako na púšti. Čo tu teda bolo zelené? Schválne si do vyhľadávača google napíšte heslo "maltské autobusy" vyskočia na Vás obrázky so žltými starými autobusmi, ktoré podľa niektorých cestopisov stále vozia turistov a domácich po maltských cestách. Nuž, ale pokrok nezastavíš ani vo verejnej doprave. My sme už nestretli ani jediný žltý autobus, ale zato moderné zeleno biele tátoše s tmavými sklami a perfektne fungujúcou klimatizáciou. Na každom z nich hrdý nápis Malta Public Transport. Keďže sme mali týždňový lístok, tak sme tento typ prepravy využívali pomerne často. Cestovanie bolo pohodlné a komfortné, teda keď ste sa zrovna neponáhľali, lebo zástavky boli extrémne nahusto. Dymové sklá nás chránili pred slnkom, primerane chladiaca klimatizácia nás pokaždé osviežila a v cieľovej zástavke sme vždy boli čerství a nie pripečený ako sa mi to občas stávalo na Slovensku. Autobus nestojí automaticky, ak ste pasažier a chcete vystúpiť treba zazvoniť a naopak ak chcete nastúpiť treba na vodiča zakývať ako keď stopujete auto.

Červená

Je to škoda že Vám neviem ukázať aj vôňu, lebo na Malte sme boli v čase vrcholiacej sezóny jahôd. Jahody tu boli naozaj krásne a boli voňavejšie ako červenšie. Prechádzali sme okolo obchodu so

zeleninou a výrazná vôňa nás akoby zhypnotizovala a zatiahla kúpiť si košíček jahôd. Chlapík ani nepotreboval reklamu. No ozajstnú plejádu farieb Malty, sme zažili na trhovisku v mestečku Marsaxlokk (čítaj marsešlok). Trh sa ťahal, odhadujem dva kilometre po pobreží a dalo sa tu kúpiť naozaj všetko od čerstvých rýb, ktoré Vám na požiadanie vyčistili. Ovocie a zeleninu od výmyslu sveta, ale aj drogériu, elektroniku, proste ako sa na správne trhovisko patrí. Kúpili sme dve maltské rybky, ktoré sme ugrilovali na terase. Bola to jedna z najlepších špecialít čo sme tu jedli.
Do kategórie červených objektov ešte spomeniem strážnu vežu „The Red Tower“. Tá sa týčila na kopci, vždy keď sme sa z mestečka Melieeha dívali na obzor. Večer bola veža krásne nasvietená a aj cez deň sme videli, že je červená. Nedalo nám a šli sme tam na výlet. Veža bola naozaj červená, ale zblízka už nebola až taká čarovná, ako keď sme ju videli v diaľke. Keď už píšem o červenej farbe, tak musím spomenúť ešte jednu vec a tou je Tomášov štýlový klobúk. Vždy keď sme sa stratili v dave na trhovisku v Marsešloku, stačilo nájsť červený klobúk a hneď sme sa našli.

Malta je úžasné, čarovné a milé miesto a keď si uvedomíte že je to len dve hodiny letu z Viedne, je to kúsok exotiky rovno v susedstve. Určite sa sem v budúcnosti vrátim. Doporučujem ju každému cestovateľovi z dobrodružnou dušou.